Dnešný deň sa nezačal práve najpríjemnejšie... ležím si v posteli a naraz za mnou príde mama. "Vstávaj, veď o hodinu sú tu?" "Mami, kto preboha?" pýtam sa jej v polospánku. "No predsa afričania." (Ocovi prišli na návštevu kolegovia z afriky, teda jeden je z afriky, ďalší zo Slovenska.) "A nemajú prísť náhodu až na obed?" pýtam sa jej v šoku. "No majú, ale musia stihnúť lietadlo, takže budeme skoro obedovať." Nechala som to tak, aj keď sa mi zdalo čudné, že prídu už o pol jedenástej, veď vtedy snáď neplánujeme obedovať a radšej som vstala, aby som sa do ich príchodu stihla umyť a prezliecť.
Obed bol (aspoň podľa mňa) úplná katastrofa. Jedna vec je, že sme mali jedlo, ktoré mi nechutí (mäso a huby v kukričnej placke a ja huby príliš nemusím), ale horšie bolo, že sme sa aj so sestrou museli nahlúplo usmievať a prikyvovať na všetko, čo nám povedia, prípadne odpovedať na ich otázky. Ohromná zábava. Normálne som bola šťastná, keď odišli.
Poobede mi zavolala moja naj kamoška Julka, či nechcem ísť von. Pokecali sme si tak dobre, ako už dávno nie. Aj keď som ledva stihla prísť načas domov (musím byť doma už o štvrť na päť, lebo potom sa už stmieva), ale naši si to našťastie nevšimli, lebo boli pohrúžení do hľadania dovoleniek. Tým lepšie pre mňa. teraz to vyzerá, že pôjdeme bez stravy do nejakých apartmánov na Kréte.
Komentáre